Pôvodne malo byť spoločné zasadnutie vlád Slovenska a Ukrajiny, ktoré sa malo odohrať striedavo v Užhorode na ukrajinskej strane a Sobranciach na strane Slovenska. Ukrajina však chcela, aby spoločné zasadnutie vlád bolo v Kyjeve.
Zo slovenskej strany však boli obavy, aby sme náhodou neprišli o niektorých ministrov, pretože v Kyjeve je dnes možné všetko, poslanec a šéf Pravého sektora Jaroš chodí do parlamentu s granátom vo vrecku saka a ako povedal je schopný ho odistený hodiť kdekoľvek. Alebo sa objaví deduško ako z rozprávky, ktorí nesie ukrajinským vojakom na blokposte 3 litrovú fľašu medu, títo hladní príslušníci trestných oddielov zvaných ATO sa na med po odchode deduška vrhnú – ale z fľašky nevyletia včely - vybuchla. Výsledok jeden mŕtvy a traja zranení. Na Ukrajine je všetko možné.
Povstalcovia a psíky
Zo spoločného zasadnutia nebude nič, ale 5. februára ide do Kyjeva Robert Fico, ktorému bude robiť spoločnosť minister zahraničných vecí SR M. Lajčák. Ten už na sklonku minulého roka tam bol, keď viezol „humanitárnu pomoc pre ATO“, ako sa vyjadrila ukrajinská strana. Toto sú naozaj skvostné štyri slová, niečo také nevšedného, ako to čo sa stalo nedávno v Paríži, keď údajní dvaja teroristi - páchatelia zabrali Parížanovi druhé auto a ten ich prosíkal, že tam má psíka, aby mu ho z auta vybrali. „Áno monsieur, nech sa páči, zoberte si svojho psíka,“ dovolili mu láskyplní teroristi.
Môže sa stať, že „ľavicový Winston Churchill“ (ako ho nazval prezident ČR Miloš Zeman) prednesie v Kyjeve podobný prejav ako skutočný Winston Churchill v roku 1946 vo Fultone (USA), ktorým sa odštartovala studená vojna...
Na Ukrajinu dnes z Európy nijaký premiér ani nevkročí, maďarského premiéra V. Orbána by tam nedostali ani s párom volov, zdá sa, že tam R. Fico musí isť z trestu na príkaz ÚV Európskej ríše, pretože si dovolil niečo „zašvitoriť“ o sankciách proti Rusku, ktoré nakoniec aj tak podpísal. Určite sa stretne so známym historikom – premiérom Jacenjukom a možno sa dočkáme aj toho, že tento premiér – historik presvedčí R. Fica o tom, že Slovenské národné povstanie zinscenovali ruskí partizáni.
Ako prepísať dejiny
Dejiny sa v tomto roku začínajú totiž rapídne meniť, do Osvienčinu na výročie totiž Poliaci pozvali nie ruského predstaviteľa, ale nemeckého, hoci tento tábor oslobodila Sovietska armáda. A možno sa dočkáme aj toho, že Deň víťazstva sa bude sláviť v Berlíne. Netreba sa teda ani čudovať slovenskému prezidentovi Kiskovi, ktorý zvažuje či pôjde na oslavy 70. výročia konca II. Svetovej vojny do Moskvy, kde dostal pozvanie a radšej si počká na iniciované rokovanie bruselského ÚV, ktoré rozhodne za všetky krajiny, či sa pôjde alebo nie. Vtip je však tom, že slovenského prezidenta si zvolili občania v priamej voľbe a nezvolil ho Brusel (naozaj!?) a tak by mal rešpektovať mienku svojich voličov.
Čtěte ZDE: Kyjevský mírotvorce Jaceňuk: Všichni si pamatujeme na sovětský vpád na Ukrajinu a do Německa! Adolf „Charlie“ Hitler byl napaden teroristou Stalinem. Co na to Angela K.?
O čom rokovať?
Nie je však celkom jasné, o čom bude slovenský premiér rokovať s ukrajinským, ruský plyn im dodávame (hoci o platbách sa mlčí ergo Pán Boha zaplať) z príkazu Bruselského ÚV a amerického viceprezidenta Bidena. Moľami prevŕtané zimné ušianky a staré samopaly tiež. A možno nás chcú požiadať o niekoľko miliónov eur na znova vybudovanie Donbasu (Poliaci dávajú 100 miliónov eur, USA a Nemecko tiež), ktoré nakoniec skončia ako čiastočné financovanie ATO a čiastočne vo vreckách ukrajinských oligarchov, vrátane prezidenta Porošenka, ktorý sa už rok zbavuje svojich podnikateľských aktivít a nedarí sa mu, ich cena totiž rapídne klesá.
Treba sa len modliť, aby pán premiér nepodpísal nejakú dohodu o dodávke potravinárskych výrobkov z Ukrajiny na Slovensko, lebo na Ukrajine už od čias Juščenka „šarapatí“ Monsanto s upravenými semenami poľnohospodárskych kultúr. Určite by sa však R. Fico mal opýtať na bezpečnosť ukrajinských atómových elektrární, ktoré po namontovaní palivových článkov americkej firmy Westinghouse sú reálnou hrozbou nového Černobyľu, to by potom jeho cesta mala aspoň nejaký význam. Nie je však vylúčené, že sa bude rokovať o účasti Ukrajiny v záhadnej skupine V4, ktorá je pandantom B3/Litva, Lotyšsko, Estónsko/, alebo aspoň by mala byť.
Ĺavicový Churchill a nová studená vojna
Na front zúriacej občianskej vojny, teda na Donbas, určite slovenský premiér nepôjde, lebo tam sa strieľa a toto Robert Fico nemá rád, vyhýba sa nepokojom ako čert krížu. Inak skúsenosti z rokovaní v Kyjeve už má, keď ho ako premiéra SR „dobehla“ v čase plynovej krízy v roku 2009 vtedajšia premiérka Ukrajiny Júlia Tymošenková a dnes ho môže dobehnúť aj jej bývalý komplic Jacenjuk, ktorý mu možno daruje vyšívanú ukrajinskú košeľu, ktorú banderovci nosia aj vo vojenských maskáčoch.
A ktovie či ho bruselský ÚV nepoveril aj čímsi iným, veď sa môže stať, že „ľavicový Winston Churchill“ (ako ho nazval prezident ČR Miloš Zeman) prednesie v Kyjeve podobný prejav ako skutočný Winston Churchill v roku 1946 vo Fultone (USA), ktorým sa odštartovala studená vojna, ktorý zakončí tradičným „Sláva Ukrajine“.
O tejto družobnej návšteve je však skôr predčasné hovoriť, pretože dovtedy sa môže práve v Kyjeve odohrať signalizovaný puč proti ukrajinskému prezidentovi zaujímavou dvojicou, Jacenjukom, vnukom židovského rabína Bakaja, ktorý však prestúpil na gréko-katolícku vieru a bývalým baptistickým kazateľom Turčynovom. Tieto dve osoby majú dnes na Ukrajine skutočnú moc a zhodou okolností obidvaja vyšli z plodonosného lona strany Júlie Tymošenkovej. A tak návrat „Plynovej Júlie“ nemusí byť nečakané prekvapenie. Táto chránenkyňa Marušky Korbelovej, ktorá v čase Julkinho obdobia premiérky, chodila do Kyjeva ako na klavír, čaká trpezlivo na svoju druhú šancu, aj s jej želaním zhodiť na Donbas atómovú bombu. Ukrajina ju síce nemá, ale Maruška Korbeľová je štedrá, keď ide o boj „do posledného Ukrajinca“. Nejakí však zostanú, tak ako pôvodní obyvatelia Ameriky, Indiáni.
Správa z tlače 20. januára 2015: Študenti najväčšej švajčiarskej univerzity v Zurichu, vypískali ukrajinského prezidenta Petra Porošenku, keď im chcel prečítať lekciu o tom ako chce zregulovať situáciu na Donbase. Jedna zo študentiek anglicky vykríkla: „Nebudem počúvať človeka, ktorý zabíja deti“ Na Youtube sa potom objavilo aj video z tohto incidentu.
