Objavujú sa na Slovensku komentáre, ktoré sa snažia pomôcť slovenskej politickej opozícii. Rozpadá sa niekedy na Západe tak milovaná Dzurindová SDKÚ a jej lídri Dzurinda a Mikloš, ktorí „urobili svoju robotu“, sú už v zabudnutí.
Mystérium korupce: oblíbený spouštěcí mechanismus
Do politiky prišla generácia, ktorú sa snaží stimulovať Daniel Lipšic, bývalý minister spravodlivosti za KDH, so svojou stranou NOVA. Ten si našiel bývalého baču z Oravy menom Hlina, ktorý si v Bratislave otvoril reštauráciu a vstúpil do politiky so stranou Obyčajní ľudia, s ktorou sa potom akože rozišiel. Líder strany Obyčajných ľudí Matovič je rovnako podobný politický nedouk zo slovenského Ríma, teda z Trnavy. Tomuto triu, ktorému pomáha poslanec europarlamentu Sulík (zo strany SaS, ktorý je raz bohumilý liberál a inokedy euroskeptik), našlo zaľúbenie v Majdane – no ale novodobí slovenskí banderovci na Námestí SNP a ešte s valaškami... to by bola silná káva.
Udiali sa však pred komunálnymi voľbami nezvyčajné veci, ktoré za začiatku vyzerali ako snaha eliminovať silné postavenie strany SMER v komunálnej sfére predraženou kúpou, tenderom, CT prístroja v piešťanskej nemocnici, za čo bola „popravená“ ministerka zdravotníctva Zvolenská (ktorá na tento post prišla z Penty, poisťovni Dôvera), ale aj podpredsedníčka parlamentu Zmajkovičová, ktorá v tej nemocnici i figurovala ako predsedníčka dozornej rady. „Love Me Tender“ teda skončil ako hard-metal. Inak obidve blondínky boli pekné kočky (upozorňujem, že kočka je po slovensky mačka).
Zdalo sa, že týmto celá „aférka“ skončí, hoci sa objavili ďalšie predražené CT prístroje, ktoré sa kupovali vo firme Medical Group, kde pred vstupom do politiky pôsobil predseda slovenského parlamentu Pavol Paška. Skutočná bomba však „ spadla“ večer po komunálnych voľbách v Košiciach, kde má predseda parlamentu exkluzívny „domček“. Niekoľko ľudí tam prišlo aj protestovať, čo znervóznilo jeho rodinu.
Odstřel v poslední chvíli
V ten večer oslavoval predseda parlamentu znovuzvolenie primátora Košíc Rašiho zo Smeru. Atmosféra bola radostná, kým pred polnocou nezadrnčal telefón u primátora, potom zasa u tam prítomného ministra vnútra Kaliňáka a potom aj samotného predsedu parlamentu Pašku. Samozrejme ten telefonát nebol od mimozemšťanov, pretože všetci traja po krátkej porade potom predstúpili pred novinárov a po gratuláciách staronovému primátorovi udrel blesk z jasného neba. Predseda parlamentu Pavol Paška, v prítomnosti vyplašenej manželky, ktorá sa tu znenazdajky objavila, oznámil, že má dosť „vyčíňania extrémistov a nechce aby trpela jeho rodina“ a odstupuje z funkcie a vzdáva sa aj poslaneckého mandátu.
Majdan sa síce skloňuje, ale na Slovensku nie je reálny, to by sa museli do neho zapojiť Rómovia, lebo Molotovove koktaily nemá kto v Bratislave hádzať.
Netreba veľa dedukovať a je jasné, že ten telefonát nebol od Baracka Obamu (čo by mohla byť nie celkom tak absurdná konšpirológia), ale od predsedu strany a premiéra Róberta Fica. Vynárali sa totiž ďalšie rodinkársko-obchodné vzťahy predsedu parlamentu, ktorý predtým než vstúpil do politiky podnikal v zdravotníctve v Košiciach. Tieto vzťahy boli však len v polohe „údajné“ a konkrétne nepodložené, a tak sa Slovensko bude súdiť. Ten telefonát bol však pravý. A zrejme vyrazil zbraň z rúk tých, čo už–už chceli cez sociálne siete zvolať v Bratislave Majdan.
Bolo to pripravené, lebo po sobote bola nedeľa a v pondelok bol 17. november. A zrejme aj koordinované, viď české „oslavy“ 17. novembra a demonštrácie proti Orbánovi v Budapešti. A nie celkom náhodou sa v Bratislave objavil v nedeľu hlavný sponzor kyjevského Majdanu, čokoládový kráľ a dnes ukrajinský prezident Porošenko.
Čtěte ZDE: Sankce se už uvalují i na koně při dostizích. O čem se přijela přesvědčit „teta Angela“ do Bratislavy? Druhá fronta na Ukrajině. Potáhne novodobý Attila na Brusel?
Kdyby opice byly vzdělané...
Pozorne som si, nie náhodou, všímal, lietajúce vajcia proti Zemanovi, nemecký prezident sa tváril ako v minulosti keď bol kňazom pri pohrebe. Slovenský prezident sa schoval a nasadil si úsmev predavača sendvičov, poľský prezident bol očividne v „kurze dela“ a najviac rozpačitý bol maďarský prezident, ktorý by bol najradšej utiekol z pódia na poldeci barackovice. V ohrození je teda Viktor Orbán (nový Attila, ktorý ohrozuje nový Rím – Brusel), Róbert Fico (podľa Zemana ľavicový Churchill) a Miloš Zeman (podľa Slovákov ľavicový Truman). Český premiér sa utiekol pokloniť príšernej buste V. Havla do amerického Kapitolu, aby si zachránil krk. Američania však netušia, že po inštalácii tejto busty absurdného dramatika čakajú Kapitol aj absurdné dramatické udalosti.
Najaktuálnejší je Majdan v susednom Maďarsku. Maďari majú revolučnosť v krvi, čo už neraz dokázali.
Slovenskí „nádejní" Majdanovci už predložili premiérovi Ficovi niekoľko požiadaviek a ak ich vraj nesplní, pôjde do tuhého. Premiér ich totiž odmietol prijať, pretože sa nechce baviť s predstaviteľmi strán, ktorí vo svojej malosti nie sú pre neho partnermi. Ti však zvolali na 25. novembra míting na Námestí SNP, a potom sa chcú presunúť pred parlament a už oslovili vraj aj „bratislavskú elitu“, čo je to isté ako v Prahe „kaviarenskí povaľači“.
Žiadna elita totiž ani v Česku a ani na Slovensku neexistuje. Lenže pozor na bývalých bačov, tak ako na Ukrajine na „chamraď“ z Ľvova si treba dávať pozor. Pre niekoho sú to najideálnejší nositelia „demokracie“ v ponímaní amerického senátora McCaina a nositeľa Nobelovej ceny za mier Obamu. A rusofóbia je dnes módna. Keby opice mali vzdelanie, tak to by boli dnes najväčší rusofóbi.
Než přijede paní Nulandová
Spomínané udalosti a príbehy nie sú zrejme náhodné. Na Slovensku po zvolení nového prezidenta Kisku bolo jasné, že v prezidentskej kancelárii sa bude variť a nie z vody. Jeho poradcom je aj bývalý veľvyslanec v USA za Dzurindu, pán Bútora. Jemu podobných je tam viac. Je všeobecne známe, že noví obľúbenci, aj USA, aj nového slovenského prezidenta, sú minister vnútra a minister zahraničných vecí. A pri „vzdaní sa“ predsedu parlamentu stál vedľa neho – nikto iný, ako minister vnútra.
Minister zahraničných vecí sa zasa vzdal funkcie v slovensko-ruskej spoločnosti v týchto dňoch. A prezident Kiska po inaugurácii navštívil týchto dvoch ako prvých. A už počas prezidentských volieb sa v prípade víťazstva R. Fica skloňovali tieto dve mená na premiérsky post. Akýmsi zázrakom (hoci na zázraky aspoň nie politické nikto neverí) sa stal prezidentom Kiska, a tak sa zmenil scenár. V Česku je zasa iný, ale v podstate ide o jedno a to isté, o princíp „let them kill themselves“, ktorý sa s úspechom uplatňoval na Blízkom východe, v Latinskej Amerike a teraz aj na Ukrajine a v preklade znie „nech sa navzájom pozabíjajú sami“.
Majdan sa síce skloňuje, ale na Slovensku nie je reálny, to by sa museli do neho zapojiť Rómovia, lebo Molotovove koktaily nemá kto v Bratislave hádzať. Ale Rómovia žijú na strednom a východnom Slovensku a sú spokojní so sociálnym štátom. Ale v budúcnosti – ktohovie... Zatiaľ je to teda len streľba zo samopalu Kalašnikov, ktorá by mala vyvrcholiť v parlamentných voľbách v roku 2016 a ktorá má síce obete, ale tie sa dajú spočítať na prstoch jednej ruky.
Najaktuálnejší je Majdan v susednom Maďarsku. Maďari majú revolučnosť v krvi, čo už neraz dokázali. Ale pani Nuland z USA („fuck of EU“) ešte nebola ani na Slovensku, ani v Česku a ani v Maďarsku. Nuž tak popijeme a uvidíme....
